Vo svete nekonečných možností sa neustále rozhodujeme, ktoré dvere otvoríme. Ivan Ježík sa stretáva s ľuďmi, ktorí majú čo povedať. Vzdelanie a kultúra sú pre nich dôležité. Záleží im na budúcnosti, veria vede a výziev sa neboja. Všímajú si svet okolo seba. Hľadajú, čo je hodnotné a stojí za našu pozornosť. Krásu vidia v obyčajných veciach. Rozhovory Choices pripravuje Voices vďaka Nadačnému fondu Telekom už od roku 2013. Viac na www.choices.sk.
Každý z nás občas urobí niečo nesprávne, niekomu ublíži, alebo nekoná čestne. Ak to nenapravíme, nedokážeme si odpustiť. Obviňujeme sa aj vtedy, ak si myslíme, že sme niečo zanedbali, že nespĺňame očakávania, že nie sme dosť dobrí. S psychologičkou Luciou Záhorcovou z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa rozprávame o sebakritike, odpustení a prehlbovaní empatie k sebe samému.
Súčasťou nevyužívaného majetku samospráv sú budovy a areály, ktoré by mohli byť regenerované v prospech miestnych a lokálnych komunít. S grafickým dizajnérom Borisom Melušom, spoluzakladateľom Nadácie Cvernovka, sa rozprávame o rôznych funkciách fyzického verejného priestoru a o tom, prečo a ako by sme ho mohli v mestách zveľadiť. Hovoríme aj o súčasnosti a budúcnosti Kultúrneho a kreatívneho centra Nová Cvernovka.
Názor, že už nemôžeme nikomu nič veriť, nie je ojedinelý. Sociologické výskumy ukazujú, že vnímaná dôveryhodnosť kľúčových inštitúcií, médií ale aj odborných autorít je na mimoriadne nízkej úrovni, a zmeny pozorujeme aj v medziľudskej dôvere. S psychológom Matúšom Grežom z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa rozprávame o tom, prečo a ako budovať dôveru v spoločnosti.
Náš mozog nedokáže zvládnuť množstvo a zložitosť informácií, ktoré prijíma, preto si ich zjednodušuje. Mentálne skratky však následne ovplyvňujú, ako premýšľame, ako sa cítime a ako sa správame. S koučkou, lektorkou a behaviorálnou strategičkou Veronikou Šustrovou objasníme, prečo sme menej racionálni a logickí, ako si myslíme; vysvetlíme osem konkrétnych kognitívnych skreslení a povieme si, v čom nám ich spoznávanie môže pomôcť.
Od viacerých z nás sa v práci očakáva, aby sme dokázali prezentovať aj pred väčším množstvom neznámych ľudí. Chceme ich zaujať, no zároveň chceme ostať sami sebou. S trénerkou mäkkých zručností a konzultantkou Simonou Horváth sa rozprávame o tom, ako pred publikom hovoriť s väčšou ľahkosťou, interaktívne a zdravo sebavedome.
Odmalička učíme deti, že klamať sa nemá, klameme však všetci. Klamanie je sociálny fenomén, s ktorým sa stretávame každý deň. S psychologičkou, psychoterapeutkou a koučkou Lenkou Uherovou sa rozprávame o psychológii lží, o tom, prečo, kedy a ako klameme druhých a možno aj samých seba. Dozviete sa, že nie je lož ako lož, čo je falošná autenticita, ako reagovať, keď nám niekto nehovorí pravdu a prečo ani detektor lži nie je spoľahlivý.
S Branislavom Siklienkom z Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa rozprávame o tom, ako môžeme v mestách aspoň čiastočne kompenzovať prírode to, čo jej svojou činnosťou berieme. Jedným z adaptačných opatrení, ktoré do nich prinášajú príjemnejšiu klímu a robia ich odolnejšími, sú zelené strechy. Sú stále vyhľadávanejšie, má preto zmysel lepšie spoznať, čo prinášajú, a hovoriť o tom, čo môžeme spraviť pre ich rozvoj.
S Arnoldom Kissom, ktorý pôsobí v Maxman Consultants, vedie projekt Greenpower Slovensko a ocitol sa aj v najnovšom rebríčku Forbes 30 pod 30, sa rozprávame o zvyšovaní odolnosti a schopnosti reagovať na zmeny v dnešnom VUCA svete. Naša snaha okamžite odpovedať na udalosti spôsobuje, že im dobre nerozumieme a nachádzame riešenia, ktoré fungujú len krátko. Jednotlivci a organizácie môže mať z toho obavy a strach. Svoju rezilienciu však môžeme vedome rozvíjať.
S Janom Horváthom, autorom osnov digitálneho vzdelávania na Lýceu C.S. Lewisa a spoluzakladateľom projektu Informatika 2.0 sa rozprávame o zmenách v digitálnom vzdelávaní na našich školách a o podpore pre pedagógov. Digitálne technológie budú súvisieť so všetkými oblasťami nášho pracovného a osobného života. Mladým ľuďom by sme preto mali umožniť rozvíjať svoje digitálne zručnosti tak, aby technológie používali s ľahkosťou, zodpovedne a kriticky a aby s ich pomocou radi tvorili.
S lektorom a konzultantom Martinom Poliačikom, ktorý nedávno s Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, sa rozprávame o intelektuálnej poctivosti a o tom, prečo a ako kultivovaním myslenia a komunikácie jednotlivcov môžeme prispieť ku kultivovaniu spoločnosti. Nejakú mieru kritického myslenia máme všetci, avšak skúmaním vlastných myšlienkových a rozhodovacích procesov, vnímaním kontextov druhých ľudí a rozvíjaním systematickej zvedavosti ju môžeme zvýšiť.
